Štrngala som kľúčmi a nakupovala v Tuzexe

Príspevok pridaný užívateľom

Dnes Vám prinášame spomienky na november 1989 z pohľadu p. Marcely, ktorá v tom období študovala na gymnáziu v Levoči. V súčasnosti žije s rodinou na východnom Slovensku a pracuje ako ekonómka vo firme. Poďte sa s nami pozrieť na jej príbeh.

V období Nežnej revolúcie ste študovali na gymnáziu v Levoči. Ako ste ju vnímali?

Vplyv tu na východnom Slovensku nebol taký silný ako v centre diania v Prahe alebo v Bratislave. Očakávali sme od nej niečo nové. Jedni očakávali viac slobody, iní splnenie svojich snov. Niekto dúfal, že bude môcť študovať na vysokej škole, ktorú si vybral, pretože bol problém dostať sa na niektoré vysoké školy. Dostali sa tam len tí, ktorí dali peniaze alebo mali známosti. 

Zúčastnili ste sa aj pochodov? Ak áno, ako to prebiehalo?

Áno, zúčastnila som sa. Organizované to bolo na námestí v Levoči. Vystúpili tam osobnosti z mesta Levoča. Boli to prevažne osoby z kultúrneho prostredia, podobne ako umelci v Bratislave. My, účastníci protestov sme štrngali kľúčmi a volali heslá slobody.

Ako by ste opísali obdobie pred revolúciou?

Hmmm, bol to veľký rozdiel. Mladí ľudia si ani nevedia predstaviť svet pred týmto obdobím. Ak niečo chcú, tak si zájdu po to do obchodu alebo objednajú cez e-shop. Ak sme dostali chuť na mandarínky alebo banány, tak sme si museli vystáť dlhý rad pred obchodom a s neistým výsledkom. Tento tovar sa dal kúpiť len na sviatok sv. Mikuláša alebo na Vianoce. Do školy sme nemohli nosiť rifle, len sukne a nohavice, ktoré boli rovnaké v každom obchode a za rovnakú cenu. V škole sme sa museli učiť o zjazdoch komunistickej strany Československa a komunistickej strany Sovietskeho zväzu (priebeh, o čom sa rokovalo a pod.). Iné žuvačky ako PEDRO sa dali kúpiť len v Tuzexe, bol to špeciálny obchod, v ktorom sa kupovalo za bony. Dal sa tam kúpiť potraviny, alkohol, rifle, džínsové sukne, elektronika, rúže, očné tiene. Bony bola mena, ktorú dostali ľudia, ktorí mali rodinu v zahraničí, najmä v Amerike (niečo ako dôchodok, renta). Ľudia, ktorí k nim nemali prístup, si ich kúpili od tých, ktorí ich mali, alebo ilegálne na čiernom trhu. Na druhej strane však ľudia neužívali drogy, pretože nebol k nim prístup. Nebola taká korupcia a násilie ako dnes. Medzi ľuďmi neboli také veľké rozdiely ako dnes, týkajúce sa finančných prostriedkov.

Čo sa podľa Vás zmenilo po revolúcii? Ako ste to pocítili Vy?

Po revolúcii sa otvorili hranice a ľudia začali cestovať nielen po Európe, ale aj po celom svete. V televízii začali dávať aj americké filmy, v obchodoch bol širší výber tovarov, začali sa objavovať aj ovocia, ktoré sme dovtedy nepoznali. Postupne vznikali súkromné firmy. Bola väčšia sloboda slova, v novinách boli nielen články o Československu a Sovietskom zväze, ale aj z Anglicka a Ameriky. 

Máte aj nejaký odkaz pre mladšie generácie?

Chcem im odkázať, aby si vedeli vážiť, to čo majú dnes, ale aj to, aby nezneužívali slobodu, akú majú a nemysleli si, že môžu všetko. Pretože slovo sloboda neznamená, že môžem robiť, čo chcem, nemusím nikoho počúvať. Aj slovo sloboda predstavuje dodržiavanie istých pravidiel a zákonov medzi ľuďmi a v spoločnosti.

Taktiež nás môžete sledovať a dať nám like:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *