Katolícky disident RNDr. František Mikloško

Príspevok pridaný užívateľom

Milí naši čitatelia, prinášame Vám ďalší rozhovor. Rozhovor nám poskytol katolícky disident, významná osobnosť novembra 1989 RNDr. František Mikloško pri príležitosti účasti na besede, ktorá sa konala v priestoroch Súkromnej strednej odbornej školy v Poprade.

Je pravda, že v boji proti komunizmu Vás ovplyvnilo najmä to, keď ste boli v detstve svedkom toho, ako niekoľko Vašich známych zatvorili do väzenia alebo trpeli perzekučnými opatreniami? Ako ste to vnímali ako dieťa?


F. M.: Pápež Pius X. povedal: „Dajte mi dieťa do 6 rokov a už potom si môžete vziať dušu.“ Už aj potom keby poblúdilo, tak už má vybudované mentálne a fyzické zázemie, už s ním nikto nepohne. Tak tomu ja vďačím, že som nikdy neuveril komunizmu, pretože naozaj tie prvé roky som žil v období zatvárania. Málokto mi verí, že si pamätám na domovú prehliadku, ktorú sme mali doma, keď som mal 3 roky. Toto určilo môj svetonázor, a preto som nikdy nepodľahol pokušeniu nejako „koketovať s komunizmom“.

Neskôr ste aktívne bojovali proti vtedajšiemu režimu. Nebáli ste sa následkov? Čo Vám pomohlo zvládnuť, keď Vás ŠTB prenasledovala a boli ste vypočúvaný?


F. M.: Spoločenstvo ľudí. Keď človek žije osamelo, tak je veľmi zraniteľný. Ja som ale žil v prítomnosti velikánov tajnej cirkvi ako bol biskup Korec, Vladimír Dukľa, Silvester Krčméry a videl som iné vzory ako Mons. Viktor Trstenský alebo Vladimír Hanus. To boli monumenty, ktoré strávili 10-14 rokov vo väzení a nevidel som ich v živote zaváhať, čiže žiť v takomto spoločenstve ľudí dáva človeku nejaký ideál, nejaký cieľ a jednak to dáva obrovskú posilu, že sa to dá zvládnuť a nie je to niečo čo by človeka muselo zlomiť. Takže vďaka spoločenstvu ľudí a potom vďaka spoločenstvu fanúšikov si myslím, že som mal tú silu aj guráž angažovať sa. Aj rodinu zohrala dôležitú úlohu. Pamätám si ako sme držali pokope, najmä keď hrozilo nejaké nebezpečenstvo, keď matka išla na výsluch alebo otec. Dalo nás to dohromady a vytvorilo celoživotné väzby, že sme čosi prežili a že sme obstáli. Zaväzuje nás to do smrti.

Prednáška na SSOSTE
Stali ste sa jednou z významných osobností novembra 1989. Čo Vás a Vašich spolupracovníkov viedlo k založeniu VPN? Ako to prebiehalo?


F. M.: VPN boli ľudia zo všetkých oblastí života, boli to nezávislí intelektuáli, ochranári, bol som tam aj ja za tajnú cirkev a my sme nemali celkom predstavu, že príp. pôjdeme ďalej do politiky, ale v jednej chvíli sme videli, že začína narastať nacionalizmus na Slovensku, že začína byť znovu populárna komunistická strana a v tej chvíli sme si povedali, že do toho ideme všetci. My sme v jednej chvíli mali okolo 8% nad tými prvými slobodnými voľbami, potom sa vytvorilo široko spektrálne hnutie, kde bol aj Dubček a ja, kde sme boli za kresťanov, kde bol aj Vladimír Mečiar, Milan Číč, Ján Budaj. Bolo to akoby z každej strany niečo a tak sme aj tieto voľby vyhrali. Myslím si, že to malo veľký význam. Prvé dva roky sme boli pri moci. Boli to rozhodujúce roky, lebo tam sa prijímali základné zákony a prebiehala transformácia spoločnosti. Povedal by som, že núdza nás prinútila pochopiť, že do toho máme ísť.

Určite ste mali nejaké ciele, za ktoré ste počas Nežnej revolúcie bojovali. Splnili sa všetky Vaše ciele/sny?


F. M.: Klamal by som, keby som povedal, že sa splnili. Viete, my sme v tom roku 1989 boli fascinovaní slobodou. Ja som sa narodil v r. 1947, čiže celý svoj život som prežil v komunizme. Bola to veľmi zvláštna historická situácia, že aj v Čechách aj na Slovensku boli pri moci ľudia, ktorí boli priatelia. Preto som aj ja bol proti rozdeleniu štátu, pretože nám sa splnil ten spoločný sen s českými disidentami s Havlom a ostatnými, že proste komunizmus padol, čiže ísť teraz do nejakého sporu, tak teraz sa rozchádzame. Ja neľutujem, že vznikla Slovenská republika, ale ja som v tom proste videl akúsi svoju kontinuitu. Prvé čo ma potom prekvapilo bol taký nevrlý nacionalizmus, ktorý vznikol a na jeho čele stáli ľudia, ktorí boli za komunizmu úplne ticho. Nikdy nebolo počuť, že by to boli veľkí Slováci. Proste my sme boli vlastníkmi Slovenskej zástavy na pulte v podzemnej cirkvi, ale to bolo zrazu agresívne. A potom jedna vec, o ktorej teraz často rozmýšľam, že my sme na Slovensku v r. 1989 zažili zrazu 1 šok – celospoločenský a to ten, že my sme zrazu stratili nepriateľa. My sme sa za 40 rokov naučili žiť pod nepriateľom. Ono je to ťažké, ale žiť bez nepriateľa je ešte ťažšie, pretože keď máte nepriateľa, tak môžete celú svoju neschopnosť alebo lenivosť alebo všetko zvaliť na neho. „Inak by som mohol, ale takto nemôžem.“ Aj svoje chyby si nejako ospravedlníte, že voči tomu nepriateľovi, ktorý nás tu utláčal môžem mať aj ja právo na nejakú tú slabosť. Toto sa opakuje stále. My nevieme žiť bez nepriateľa. Najprv to boli Češi, potom Maďari, potom protislovenské živly a to sa opakuje. Na tomto stavajú politici celý svoj úspech, že načrtnú ľuďom nepriateľa a s ním akože zápasia, ale vaša škola je príkladom toho, že sa dá žiť bez nepriateľa. Vy tvoríte. Tvoríte pekné veci a netvoríte ich na obraz nepriateľa. Kým sa naučíme žiť bez nepriateľa a slobodne, aby sme si nejakým spôsobom ospravedlňovali svoje pominutie. Bez nepriateľa človek musí mať zodpovednosť.

RNDr. František Mikloško
Aký máte názor na vnímanie obdobia slobody očami mladých ľudí?


F. M.: My, ktorí sme sa dostali k moci a boli potom v politike sme mali okolo 40 rokov. Ľudský vek sa delí na určité obdobia. Do tej dvadsiatky je to obdobie mladosti a rozbehu, od dvadsiatky do štyridsiatky je kľúčový vek pre budovanie charakteru, rozhľadu a hodnotový svet. Naším hodnotovým svetom bola sloboda, tolerancia, pretože toto my sme za tých 20 rokov nemali (od 20 – 40). A teraz prednedávnom prišla generácia, ktorá aj z objektívnych dôvodov má hodnotový svet, ktorým je proste mať niečo – mať prácu, peniaze, aby si nemuseli brať hypotéku. Je to úplne pragmatická generácia, ktorá si ide čisto za svojím cieľom. Ukazuje sa to všade, nielen v politike. Ja si myslím, že sa to vyčerpá. Dnešná mladá generácia je náznakom, že konzum a pragmatizmus sa pomaly vyčerpáva. Znovu chcú mať ľudia slušný život, čiže ste nástupná generácia a je dôležité a kľúčové čo robíte na školách a aj potom neskôr v živote.

Čo by ste odkázali dnešnej mladej generácii?


F. M.: „Buďte sami sebou.“ Ja hovorím mladým ľuďom, pripojeným na internet, na množstvo informácií, na facebook je to dobré, ale aj strašne povrchné. Ja im hovorím čítajte knihy, keď človek číta knihu tak zrazu získava úplne iný rozmer. Má samotu, v ktorej si toto môže prelúskať a podobne. Voči tejto veľkej záplave informácií a všelijakých aj nepravdivých správ, ktoré sa ľuďom podsúvajú treba budovať osobný rozmer, pretože to sú krásni ľudia, ktorí prestali veľa rozprávať, ale vyžaruje z nich, že sú osobnosťami. Nech si budujú osobný rozmer a kritický odstup od všetkého a nech čítajú knihy.

Prednáška na SSOSte

RNDr. František Mikloško

Taktiež nás môžete sledovať a dať nám like:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *