Čo predchádzalo Nežnej revolúcii (1. časť)

Príspevok pridaný užívateľom

Kde začať? 17. 11. 1989? To by asi nebol dobrý nápad, veď čo všetko sa odohralo ďaleko predtým? Začneme teda rokom 1945.

Od skončenia vojny po uzatvorenie varšavskej zmluvy
Politické dianie

Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. 5. 1945. Počas jej trvania bolo Slovensko samostatným štátom, Čechy a Morava sa stali Protektorátom Nemecka. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovilo Československo. Hlavným mestom staronovej republiky bola Praha. Slovensko malo istú samostatnosť. Československu sa snažilo ísť po stopách západných štátov ako Veľkej Británie či USA. Tvrdilo sa, že v štáte je ľudovodemokratický systém, ale tento systém nebol demokratický. Politickú moc v štáte postupne začala preberať Komunistická strana Československa. Vo februári 1948 bola vymenovaná nová vláda, v ktorej 12 ministrov mali komunisti, teda polovicu členov. Prezidentom bol Edvard Beneš a premiérom Klement Gottwald. Nový štát sa zahraničnopoliticky orientoval na Sovietsky zväz, na čele ktorého bol Stalin.

Hospodárstvo a bezpečnosť

Postupne dochádzalo k znárodneniu súkromného majetku. Zoštátnili sa bane, priemyselné podniky, akciové banky, súkromné poisťovne a poľnohospodárske majetky. Vznikla Štátna bezpečnosť, ktorá mala významnú úlohu pri príprave politických procesov. Štátna bezpečnosť si vytvárala sieť tajných spolupracovníkov – agentov,zadržiavala korešpondenciu, odpočúvala telefóny a tajne sledovala ľudí,inštalovala odpočúvacie zariadenia.

V roku 1949 sa Československo stalo členom RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci), ktorá bola nástrojom Sovietskeho zväzu na kontrolu ekonomického vývoja v členských krajinách.

Národnostné menšiny a cirkev

V tomto období sa objavili násilia voči menšinám – maďarskej a nemeckej. Nemecká menšina bola postupne deportovaná do Nemecka. Aj časť Maďarov musela opustiť Slovensko. Tí čo ostali, skonfiškoval sa im poľnohospodársky majetok, zastavilo sa školské vyučovanie v maďarčine, rozpustili sa menšinové spolky. Prepustení zo služby boli všetci štátni a verejní zamestnanci maďarskej národnosti.

Komunisti tvrdo bojovali aj s katolíckou cirkvou. Všetky cirkevné školy a internáty boli poštátnené. Dôležité náboženské spolky boli rozpustené, zredukované bolo vydávanie náboženskej tlače, duchovní sa museli podrobiť preverovaniu a mnohí mali zakázanú činnosť. Chceli zlikvidovať život rehoľných spoločenstiev. Mnoho biskupov a pomocných biskupov súdili a nakoniec odsúdili na vysoké tresty väzenia (napr. Ján Vojtaššák, Michal Buzalka, Pavol Gojdič, Vasiľ Hopko, Štefan Barnáš). Niektorí vo väzení aj zomreli, alebo mali podlomené zdravie. S útokmi sa stretla aj Evanjelická cirkev. Gréckokatolícka cirkev bola zlúčená s pravoslávnou.

Taktiež nás môžete sledovať a dať nám like:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *