Zamatová revolúcia očami Filipa

Príspevok pridaný užívateľom

Dnes Vám prinášame príbeh z pohľadu Filipa ako prežil on Nežnú revolúciu. Filip sa narodil v Prahe a dodnes tam žije spolu s manželkou a 2 deťmi. Sme veľmi radi, že si na nás našiel čas a niečo nám povedal o tejto udalosti.

https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/1009275-obrazem-sametova-revoluce-den-po-dni
Filip ako si ty vnímal Nežnú revolúciu, keďže si bol v centre diania. Keďže najväčšie protesty sa odohrali práve v Prahe.

F. K.: Je pravda, že žijem celý svoj život v Prahe, ale akurát 17. 11. 1989 som študoval na gymnáziu v Liberci. Takže v centre diania som nebol. V podstate ja som vtedy bol v škole a keď nás pustili domov, tak už bolo po protestoch.

Odohralo sa vtedy niečo zaujímavé, čo by si nám povedal?

F. K.: Zaujímavé napríklad bolo, že 17.11. 1989 sa na Albertove stretli študenti pražských vysokých škôl pri pietnomakte na pamiatku zatvorenia VŠ nacistickým Nemeckom. Stretnutie bolo organizované Socialistickým zväzom mládeže. Avšak po skončení oficiálnej časti študenti pokračovali ďalej až prišli k Národnej triede, čo už nemali povolené.Počas cesty k Národnej triede niesli zástavy, skandovali heslá, spievali. Zaujímavé na tom celom je to, že na Národnej triede boli policajti, akoby predpokladali,že sa niečo také stane. Boli pripravení a mali aj prostriedky (obušky, vodné delá) na zásah proti študentom (demonštrantom).

Ako by si opísal život pred a po revolúcii. Boli viditeľné nejaké zmeny z pohľadu obyčajného človeka?

F. K.: Tak určite boli nejaké viditeľné.Napríklad potraviny a iný tovar bol dostupnejší. V obchodoch sme si mohli kúpiť mandarínky, párky, toaletný papier, knihy, ktoré boli dovtedy zakázané. Dovtedy sme napríklad mandarínky mohli kúpiť len na Vianoce a bol to jeden z podpultových tovarov. Taktiež sme mohli vycestovať do zahraničia. Mohli sme ísť k moru, do Francúzska a do západných krajín. Bolo to niečo úžasné, aj keď ja som sa už predtým raz dostal do Francúzska.

Spomínal si, že si bol vo Francúzsku, predtým ako spadla „železná opona“. Ako sa ti to podarilo?

F. K.: Ja som bol niečo ako vedúci miestneho výboru mladých pionerov. Každý rok mohlo niekoľko pionerov ísť na výmenný pobyt do inej krajiny. Ja som mal šťastie a dostal som sa do Francúzska. Iní až také šťastie nemali a dostali sa napríklad do vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Videl som Víťazný oblúk, či Eiffelovu vežu.

https://www.cas.sk/clanok/691932/takmer-polovica-slovakov-veri-ze-zivot-bol-lepsi-pred-rokom-1989-najviac-ich-je-medzi-volicmi-smeru-a-sns/
V období pred Nežnou revolúciou bolo množstvo vecí zakázaných,nedostupných. Aj školstvo fungovalo inak ako v súčasnosti. Ako si sa dostal na gymnázium?

F. K.: Ja som sa hlásil na strednú školu iba pár rokov pred Zamatovou revolúciou, v tom čase už bola situácia trochu lepšia ako na začiatku, v roku 1968 keď vojská Varšavskej zmluvy vpadli do Československa. Taktiež som bol pionerom, čo podľa mňa mi trošku pomohlo,aby som sa dostal na gymnázium. Mám sestru, ktorá je odo mňa o 10 rokov staršia a tá ma vyštudovanú strednú priemyselnú školu odevnú, keďže náš otec bol členom komunistickej strany (KSČ)a vystúpil zo strany, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. V čase keď sestra končila základnú školu a vyberala si strednú školu, tak bola nekľudná situácia a radšej išla študovať na strednú priemyselnú školu odevnú a nie na gymnázium.

Čo si myslíš, za čo bojovali ľudia v Nežnej revolúcii?

F. K.: Ja si osobne myslím, že ľudia bojovali najmä za slobodu. Chceli cestovať, pretože dovtedy mohli cestovať len v rámci Východného bloku, prípadne Chorvátsko aj to len niektorí ľudia, nie všetci. Dnešní mladí si nevedia predstaviť, že by nemohli slobodne cestovať po celom svete, nevedia si predstaviť ani nedostatok potravín a tovaru.

Myslíš si, že bolo lepšie vtedy alebo je lepšie teraz?

F. K.: Hmmm, ťažko povedať. Osobne si myslím, že kto sa mal dobre vtedy a vedel „kľučkovať“, tak sa mal dobre i potom a má sa dobre aj teraz. Niektoré veci boli lepšie vtedy a niektoré sú lepšie teraz.

Ďakujem veľmi pekne Filipovi za rozhovor.

Taktiež nás môžete sledovať a dať nám like:

1 komentár

  • Marcela 1. April 2019

    Je skvelé, že sa vám podarilo zohnať aj spomienky na tieto udalosti človeka, ktorý nie je zo Slovenska. Aj ja som vtedy chodila na gymnázium. Bolo ťažké dostať sa naň, ale podarilo sa. Doteraz si spomínam na to, ako sme museli nosiť nohavice a tričká alebo pulóvre, žiadne rifle. Kto prišiel v rifliach do školy, hneď išiel do riaditeľne. Na obdobie štúdia na gymnáziu, nikdy nezabudnem. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života aj napriek nie úplne idylickej politickej situácii v Československu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *